Počujte, Kefalín. A čo si vy predstavujete pod takým slovom, “kalibrácia”?

Úplne na začiatku, som odfotil svoju životnú fotku. Kedysi som fotil kompaktom a nemusel som sa o nič starať a pojem farebný priestor bol pre mňa viacmenej neznáme slovo. Neskôr som začal fotiť svojou prvou zrkadlovkou a niekde hlboko v menu, v položkách, ktorým som ešte moc nerozumel, som narazil na nastavenie farebného priestoru. Možnosti Adobe RGB a sRGB mi moc nehovorili, ale niekde som čítal, že by som mal používať sRGB, že je to tak lepšie. Hm, RGB ako RGB, vravím si, ale pre istotu nastavím, čo mi doporučili. Fotku mám nakoniec vyfotenú a idem sa z nej tešiť domov. V počítači ju otvorím v prvom editore, ktorý mi systém ponúkne a jedným z ponúkaných filtrov na automatické vyváženie farieb, som ju dotiahol do dokonalosti. Plný nadšenia zo svojho diela, ju hneď vystavím na niektorej z fotogalérií na internete, rozpošlem mailom známym a pre istotu ju aj rovno pošlem do fotolabu, aby som si ju mohol dať zarámovať. Prvé sklamanie príde v podobe komentárov na fotogalérii. “Divné farby. Máš to príliš tmavé. Tá biela je nejaká do žlta”, čítam a nestačím sa diviť. Veď tá fotka je dokonalá, vravím si. O pár dní si prídem do fotolabu pre svoj skvost. Plný očakávania vytiahnem fotku z obálky a nechápavo sa dívam na ten farebný cirkus. Toto predsa nemôže byť moja fotka! V tom fotolabe sú úplní amatéri, takto mi zničiť moje dielo! Niekde sa stala chyba. Vrhnem sa do pátrania. Toto predsa nemôžem nechať len tak!

Niekde tu a nejako takto asi začína (nielen) moja cesta do tajov správy farieb a kalibrácie.

Hneď na úvod však možno niekoho sklamem, ale dnes sa nebudem venovať žiadnej konkrétnej sonde, ani žiadnemu konkrétnemu postupu kalibrácie. Nečakajte prosím recenziu ani hĺbkovú analýzu. Nazvime to, krátkym rozprávaním o tom, čo to tá kalibrácia vlastne je. Rozprávaním pre tých, ktorí sa pri slovách ako kalibrácia alebo color management, cítia neisto a chcú sa o tejto téme dozvedieť viac. Získať prvotný obraz, základ, na ktorom môžu začať stavať. Určite nemám v úmysle obsiahnuť celú problematiku, to snáď ani v jednom krátkom článku nejde. Chcem priblížiť túto tému čitateľom, ktorí sa na svet radšej dívajú cez optiku svojho fotoaparátu, ako vysedávaním pred monitorom. Dosť ale zbytočných rečí, krajina zázrakov čaká, stačí len vstúpiť do sveta za zrkadlom...

Skôr než začneme o nejakej kalibrácii vôbec hovoriť, musíme si priblížiť iný pojem. Pojem zvaný - správa farieb, alebo tiež color management.

Určite ste sa stretli so situáciou, kedy ten istý obraz je na dvoch monitoroch zobrazený rozdielne. Aj keď nastavíte jas, kontrast a farebnú teplotu na rovnaké hodnoty, farby na obrázku sú na pohľad, na každom z obrázkov iné. Dôvodov pre tento jav je mnoho. Medzi ne patria rozdielne zobrazovacie charakteristiky každého zariadenia, ale taktiež aj použitý softvér - prehliadač, v ktorom sme obrázky otvorili. Ďalšou príčinou, môžu byť rozdielne zdroje svetla dopadajúce na každý z monitorov. Stačí, aby jeden z monitorov bol osvetlený denným svetlom a druhý žiarivkovým svietidlom a podanie farieb sa nám úplne zmení. Každá z týchto príčin sa nejakým spôsobom dá kompenzovať a korigovať, aby sme vo výsledku dosiahli rovnaké podanie farieb aj na úplne rozdielnych zariadeniach.

Najbežnejší životný cyklus digitálnej fotografie, lebo hlavne o nej to celé je, sa skladá z troch období: fotoaparát -> počítač (monitor) -> tlačiareň (fotolab)

Obr.? zivotny cylkus fotografie?

Úspešnosť správneho podania farieb začína už vo fotoaparáte, a to správnym nastavením farebného priestoru. V princípe máme na výber z dvoch - Adobe RGB (en) alebo sRGB (cz). Históriu ich vzniku a matematické modely transformácie, nájdete na uvedených linkách, ale my sa tým teraz nebudeme zaoberať. Aby sme pochopili základný rozdiel medzi nimi, musíme sa naučiť ešte jedno slovíčko - Gamut (cz). Ľudské oko je z fotografického hľadiska, vo vnímaní rozsahu farieb a dynamického kontrastu, dokonalý organizmus. Dnešné snímače, monitory, či tlačiarne, sa mu snažia len priblížiť. Dokážu zobraziť len určitú časť, akýsi výsek, farebného rozsahu vnímaného ľudským okom. Tento výsek farebného priestoru, ktorý dokáže zariadenie zobraziť, sa nazýva gamut. Veľkosť gamutu nám teda určuje farebný priestor. Tým sa elegantne dostávame späť k otázke, aký je teda vlastne rozdiel medzi farebnými priestormi Adobe RGB a sRGB? Odpoveď je, vo veľkosti gamutu. Inými slovami, Adobe RGB má väčší gamut ako sRGB, teda dokáže zobraziť väčšiu farebnú paletu. Pekne to zobrazuje obrázok nižšie:

obr. Adobe RGB vs sRGB

Teraz by sme mohli nadobudnúť presvedčenie, že Adobe RGB je lepší, lebo zobrazí väčší farebný priestor a teda budem mať viac a krajšie farby. Načo mi je potom sRGB? Vypínam, nepoužívam. No, nie tak hrrr. Odpoveď je áno, aj nie. K rozhodnutiu, ktorý farebný priestor zvoliť, sa ešte vrátime v neskôr. Na teraz nám stačí vedieť, že takéto dva základné farebné priestory existujú. Fotoaparát teda na chvíľu odložíme a posunieme o jednu etapu ďalej, teda k počítaču.

Počítač je miesto, kde začína zábava alebo chaos. Aby to pre nás bola zábava a nie chaos, musíme začať naozaj od začiatku. Tým začiatkom bude pre nás osvetlenie si pojmov ako Správa farieb, farebný priestor a farebný profil zariadenia. Okrem toho si povieme, prečo je pre správu farieb rovnako dôležitý výber softvéru ako aj hardvéru. Rozprávanie začneme pri softvéri, aj keď ako sami uvidíte neskôr, všetko so všetkým súvisí.

Nečakajte teraz odo mňa prosím, že vám napíšem zoznam softvéru, ktorý je jediný správny a najlepší na prehliadanie a editovanie fotiek, a ktorý zaručí vždy dokonalé farby. Taký neexistuje. Vždy to vo väčšej alebo menšej miere, nakoniec závisí od užívateľaa jeho preferencií. Z pohľadu softvéru, je ale veľmi dôležité, aby váš obľúbený program poznal Správu farieb a umožňoval vám s ňou pracovať. Pozrite sa do nastavení programu a pohľadajte záložku Správa farieb. Ak ju nenájdete, neznamená to, že tam nie je. Skúste pohľadať v manuále, na internete, alebo sa opýtať. Ak takúto možnosť váš program skutočne nemá, možno je čas sa s ním rozlúčiť a poobzerať sa po inom.

Tí šťastnejší, ktorí už túto konfiguračnú možnosť našli a teraz sa na ňu dívajú, asi zostali trochu prekvapení, koľko tých možností je. Čo tam vlastne treba nastaviť? Aby sme vedeli, ktorú z možností zvoliť, ale hlavne prečo, musíme pochopiť význam už spomínaných pojmov správa farieb, farebný profil a farebný priestor.

Začnime farebným priestorom. Na úvod si povedzme, že za pracovný farebný priestor, budeme považovať najbežnejší farebný priestor definovaný tromi farbami: červenou (Red), zelenou (Green) a modrou (Blue), teda RGB. Rozdielnosti sRGB a Adobe RGB, zatiaľ nechajme stranou.

Ako iste všetci dobre viete, počítače nepoznajú farby, poznajú len čísla. Aby som nejakú farbu mohol zobraziť, musím dať počítaču čísla. Keďže hovoríme o farebnom priestore, budú to zrejme nejaké súradnice. Áno, presne tak. Vo farebnom priestore RGB (Red, Green, Blue), je každá farba, určená tromi číslami - súradnicami. Napríklad, krásna biela farba má krásne súradnice: R=255 G=255 B=255

Nemilým prekvapením však môže byť zistenie, že po zobrazení bielej farby, s pevne danými súradnicami, má táto nádych do ružova alebo do žlta alebo má nejaký iný odtieň. Skrátka, biela nie je biela. Čím to je? Technológiou a kvalitou výroby daného zariadenia. Žiaľ, je to tak. Aj dva rovnaké kusy, od toho istého výrobcu, môžu každý zobrazovať bielu farbu s iným farebným nádychom. Čím máme kvalitnejšie (a drahšie) zariadenie, tým máme väčšiu istotu, že biela bude biela. Aby sme mohli tento jav korigovať, musíme takéto neprístojné správanie sa nášho monitoru nejako popísať - charakterizovať. Práve na tento účel slúžia farebné profily zariadení. Veľmi jednoducho povedané, farebný profil zariadenia nám charakterizuje dané zariadenie, vo vzťahu k štandardnému farebnému priestoru. Alebo ešte jednoduchšie:

Grafický softvér: Chcem bielu. Farebný profil: Aha, bielu. Moja biela nie je úplne biela, ale viem o tom. Choď kúsok do ľava. Grafický softvér: OK

Zatiaľ sme si povedali, čo je to pracovný farebný priestor - RGB, povedali sme si, že farebný priestor zariadenia sa nemusí úplne zhodovať s pracovným farebným priestorom, a to že vzťah medzi nimi, je popísaný farebným profilom zariadenia. Toľko krátke zhrnutie a pripomenutie pre tých, čo sa začínajú strácať. Úprimne, ani sa nikomu nedivím.

Teraz sa môžeme vrátiť k nášmu obľúbenému grafickému softvéru a jeho nastaveniam Správy farieb. Už sme si vysvetlili načo je farebný profil zariadenia. Pre monitor teda nastavíme farebný profil nášho monitoru, ktorý sme si vyrobili alebo stiahli z internetu. Ďalším dôležitým elementom, ktorý budeme musieť nastaviť, je pracovný farebný priestor. Teda niektorý z farebných priestorov, v ktorom chceme s farbami pracovať. To je presne ten farebný priestor, v ktorom uvidíme farby na svojom monitore. Tu sa nám natíska otázka, ktorý pracovný priestor teda zvoliť? Adobe RGB? sRGB? Už sme si povedali, že Adobe RGB má širší gamut, prirodzene sa teda ponúka ako vhodnejší. Ale pozor, príde logická veta - pracovný farebný priestor, môže byť len taký široký, ako je široký farebný priestor zobrazovacieho zariadenia. A bác ho! Dovolím si tvrdiť, že drvivá väčšina z nás, práve spadla do pracovného priestoru sRGB. Áno, všetky bežne používané monitory a dokonca aj niektoré nižšie rady tzv. fotografických panelov, dokážu zobraziť farby len v sRGB priestore. Adobe RGB je doménou naozaj kvalitných panelov, ktoré majú prácu s grafikou a farbami v rodnom liste. Púšťať na nich World Of Warcraft, by bolo, ako chodiť do supermarketu na Ferrari.

Teraz už viem, že napríklad môj monitor, zobrazuje farby vo farebnom priestore sRGB, môžem s kľudným svedomím a hlavne s pocitom, že viem čo robím, zobrať do rúk svoj fotoaparát a nastaviť jeho pracovný farebný priestor do sRGB. Problematika zobrazovania farieb z Adobe RGB do sRGB, teda z väčšieho do menšieho, by vydala na samostatný článok. Nám postačí informácia, že to nie je dobrý nápad. Je to, ako keď otvoríte tú povestnú konzervu s červíkmi. Už ich nikdy nedostanete nazad. A ešte jedna vec na ukľudnenie. Nemusíme sa cítiť ukrátení, že používame sRGB. Celý život na internete sa odohráva v sRGB.

V našom životnom cykle digitálnej fotografie sme sa dostali do pomyselných stredných rokov, teda do polovice. Fotku sme vyfotili v správnom farebnom priestore, v prehliadači nastavili správny farebný profil monitoru, farby upravili v správnom farebnom priestore. Stále nám to však čosi kazí. S tými farbami ešte stále niečo nie je v poriadku. Vynechal som niečo? Žiaľ, áno. Monitor samotný. Už sme si vraveli, že bežné monitory trpia rôznymi farebnými nedostatkami a dokonca aj dva kusy z jednej série, môžu mať každý iné farebné podanie. Tomuto javu hovoríme, že monitor je farebne nestabilný. Ak chceme pre náš monitor vytvoriť farebný profil, ktorým jeho farebnú charakteristiku popíšeme, musíme tento monitor stabilizovať - kalibrovať. Tieto dve činnosti idú totiž spolu ruka v ruke a nemožno ich od seba oddeliť. Súčasťou kalibrácie, je vytváranie farebného profilu kalibrovaného zariadenia.

Takto sme sa plynulo dostali k ďalšej fáze a tou je výber a použite hardvéru, teda v našom prípade, monitoru. Výber správneho monitoru, je asi jedným z najdôležitejších krokov pri spracovaní fotografie. Zatiaľ čo o výhodách a nevýhodách rôznych programov a softvéru na spracovanie fotografií môžeme diskutovať a polemizovať, monitor nám takú možnosť nedáva. Z pohľadu potrieb fotografa, môžeme monitory rozdeliť na dve skupiny: farebne stabilné a farebne nestabilné. Čo to vlastne znamená? Niečo sme si už naznačili, tak si to poďme dať dokopy.

Farebne stabilný monitor je asi snom každého fotografa. Je to zariadenie, pri ktorom si môžete byť istí, že biela je biela. Môžete sa spoľahnúť, že nech si vyberiete ktorýkoľvek kus zo série, jeho farebné vlastnosti budú také isté, ako toho vedľa. Ručné vytváranie farebného profilu pre vás budú len povesti zo Stredozeme, lebo farebný profil už dostanete priamo s monitorom, alebo si ho stiahnete z webu výrobcu. A kalibračná sonda? Tú vytiahnete len keď sa vám nebodaj zmení typ osvetlenia v miestnosti. Nič však nie je zadarmo. Za takýto komfort si aj zaplatíte. Myslím, že pokiaľ sa fotografovaním neživíte, takúto investíciu si odpustíte a radšej pôjdete niekam na dovolenku.

Pre nás, ostatných fotografov - amatérov, ktorí neplánujeme obetovať rodinný rozpočet na kúpu monitoru, zostáva druhá možnosť - farebne nestabilný monitor. Ono to vyzerá na prvý pohľad dosť odstrašujúco, už to samotné slovo - nestabilita, vyvoláva pocity, že som vyhodil kopu peňazí za niečo, čo možno ani poriadne nefunguje. V žiadnom prípade nechcem zhadzovať alebo odsudzovať bežné typy monitorov. Akurát si musíme uvedomiť fakt, že od takéhoto monitoru chceme viac ako to, na čo bol primárne určený. Poďme si však radšej povedať, ako tomuto nášmu monitoru pomôcť a farebne ho ustabilizovať, nech sa, nešťastník, necíti byť menejcenný. Už som spomínal, že proces farebnej stabilizácie monitora, je vlastne kalibrácia monitora. O kalibrácii už iste všetci počuli a čítali, ale niekedy mám pocit, že je to ako v tej rozprávke o kráľovi a jeho šatách. Na internete nájdete milión článkov o kalibrácii monitorov a recenzií najrôznejších kalibračných sond, ale málokde sa dozvieme, čo to vlastne robíme a prečo. Skôr než sa však rozbeheneme do najbližšieho eshopu, aby sme si nejakú sondu kúpili, urobme si malý pokus. Vezmeme hárok čistého bieleho papiera, otvoríme okno a cez deň, keď svieti slnko, ho vystrčíme von. Teraz sa vrátime po druhý hárok papiera, urobíme s ním to isté, akurát ho budeme pevne držať v rukách a nepustíme tak, ako ten prvý. Dobre sa naň pozrite. Čo vidíte? Čistý biely hárok papiera. Ak nám ešte stále neuletel, môžeme ho vziať dnu. Stiahneme žalúzie, zatiahneme rolety a závesy. Rozsvietime lampu a opäť sa pozrieme na ten náš kúsok papiera. Ešte stále je biely? Nie, nie je. Veľmi pravdepodobne má nádych do žlta alebo možno do ružova, ba dokonca až do modra. Záleží, aký zdroj svetla sme použili. A pritom ide stále o ten istý kus papiera. Prvá vec, ktorú si musíme uvedomiť, že rôzne svetelné zdroje - lampy, svietidlá, žiarovky, žiarivky - majú rôzne farebné podanie, alebo inak, teplotu chromatičnosti.

Teraz je nám jasné, že skôr než sa pustíme do kalibrácie, tak bez ohľadu na to, aký mám doma monitor, či stabilný alebo nestabilný, musím si ustáliť osvetlenie v miestnosti, kde budem pracovať. Kalibráciu totiž vždy vykonávam vzhľadom na typ okolitého svetla! Až budem s nakalibrovaným monitorom pracovať, musím zabezpečiť, aby svetelné podmienky v miestnosti boli také isté, ako v dobe kalibrácie. Ak sa zmenia, musím kalibrovať znova. Tým som myslím aj odpovedal na nevyslovenú otázku - načo je farebne stabilným monitorom kalibračná sonda? Hlavne na meranie zmien osvetlenia. Už sme si povedali, čo je základným predpokladom úspešnej stabilizácie monitora, ale pre istotu to ešte pripomeniem, je to stabilné osvetlenie pracovného miesta, kde s monitorom pracujem. Ak už opäť klikáte po eshopoch a hľadáte tú najlepšiu sondu, zase vás trochu zmrazím. Bežne predávané sondy môžu, ale tiež aj nemusia, byť etalónom kvality. Každé zariadenie, časom a používaním, stráca zo svojich vlastností. O monitoroch je všeobecne známe, že po určitom počte vysvietených hodín, je treba nechať premerať ich vlastnosti. O sondách to platí dvojnásobne. V niektorých výnimočných prípadoch sa dokonca môže stať, že sonda je po čase menej stabilná ako monitor. Ak takúto sondu použijete na kalibráciu, namiesto stabilizácie farieb, dosiahnete presný opak. Niekedy možno stojí za to pouvažovať, či namiesto kupovanie sondy, nezveriť monitor do rúk odborníkom. Zvlášť, keď vám na farebnej stabilite naozaj záleží.

Od začiatku nášho rozprávania, som vám hovoril len o farebnom priestore RGB, akoby iný ani neexistoval. Nie je to celkom pravda, farebných priestorov je viacej. Ďalším, veľmi používaným farebným priestorom, je napríklad CMYK, ktorý využívajú hlavne tlačiarne. Obidva farebné priestory RGB aj CMYK sú takzvané závislé farebné priestory, teda závisia od konkrétneho zariadenia. Prevody a konverzie medzi nimi sú náročné a nejednoznačné. Ich úspešnosť v hlavnej miere závisí od správneho color managementu, o ktorom sme si tu hovorili do teraz. Kalibrácia malých domácich tlačiarní nemá valný význam. Dôležité je dodržať všetky zásady správneho color managementu a správne zvoliť farebné profily a s výsledkom budete spokojní. Pri veľkých ofsetových tlačoch, zas ide o problematiku, ktorú by som popísal krásnym a výstižným českým výrazom, je to “vyšší dívčí”, aspoň pre mňa.

Záverom. Zdá sa, že sú nenávratne preč časy, keď sa fotograf mohol venovať naozaj iba foteniu. V tmavej komore bol ustalovač ustalovačom, vývojka vývojkou a zväčšovák bol na výrezy a zväčšeniny. Dnes, či sa nám to páči alebo nie, ak chceme brať fotografiu, čo i len trochu vážne, musíme sa, tak trochu, stať aj počítačovým expertom. Môžeme sa venovať samoštúdiu s odbornou literatúrou. Druhou možnosťou samoštúdia je, že sa spoľahneme, že “všetko je na webe”. Úprimne, kvalita a hodnovernosť informácii na internete, je často veľmi ťažko overiteľná, nehovoriac už ani o tom, že informácie v rôznych článkoch môžu byť minimálne protirečivé. Ťažko sa mi potom ako laikovi, rozhoduje, čomu sa dá veriť, a čo už zas až tak nemusí byť úplne pravda. Nepochybne, aj táto možnosť má niečo do seba, je takmer zadarmo. Dobrým spôsobom, ako sa dostať do problematiky, je napríklad návšteva niektorého odborného semináru, workshopu alebo školenia. Semináre, či workshopy bývajú súčasťou väčších, či mensších podujatí. Školenia väčšinou organizujú spoločnosti, ktoré v danej oblasti podnikajú a je v ich záujme aby zákazníci vedeli s ich produktmi pracovať na plno. Úprimne sa priznám, ešte pred nedávnom, som ja sám mal trochu chaos v správe farieb, a kedykoľvek na to prišlo, cítil som, že sa pohybujem na niestej pôde. Prostredníctvom Canonklubu som dostal príležitosť zúčastniť sa jedného takéhoto kurzu, organizovaného spoločnosťou EIZO. Takú ponuku som nemohol odmietnuť. Na kurze som sa ocitol v spoločnosti profesionálnych fotografov. Mne, ako nadšenému fotografovi amatérovi, padol kameň zo srdca, keď som videl, že aj ľudia, ktorých fotografia živí, sa neboja prísť sa poradiť. Poradiť, ako dosiahnuť, aby obraz, ktorý nosili vo svojej hlave, scéna, na ktorú sa dívali skrz objektív, na monitore, či na papieri, vyzerala presne podľa ich predstáv. Aby výsledné spracovanie ich fotografie, nedegradovalo ich prácu a úsilie. Mne osobne, počas kurzu a pri odbornom výklade, mnoho vecí do seba zapadlo a začalo dávať zmysel. Ale hlavne, prestal som sa pojmu “Správa Farieb” báť. Začal som mu rozumieť.